Діпломова робота. Пряшівска універзіта в Пряшові (Пряшів,
Словакія). Інштітут русиньского языка і културы. Школитель: доц.
ПгДр. Анна Плїшкова, ПгД. Пряшів: ІРЯК ПУ, 2014. 102 с.
V práci približujeme aktuálny obraz nárečia uličsko-ublianskej
doliny u respondentov troch generácií: mladej, strednej a starej,
pričom sa zameriavame prevažne na lexikálnu bázu. Diplomová práca
je rozdelená na dve časti. V prvej, teoretickej, predstavujeme
doterajšie riešenie danej problematiky a podávame krátku biografiu
najvýznamnejších dialektológov, práce ktorých sú s ňou späté.
Predstavujeme základné znaky karpatských rusínskych dialektov a
konkrétnych nárečových skupín, do ktorých patria nárečia
sledovaných obcí. V teoretickej časti vychádzame z odboej
literatúry, pričom pri klasifikácii dialektov sa opierame o práce
takých lingvistov, ako Juraj Vaňko a Georgij Gerovskij. V
praktickej časti analyzujeme audionahrávky respondentov troch
generácií a sledujeme diferenčné javy v prejave jednotlivých
generácií. Pozorujeme mieru a spôsoby prenikania cudzojazyčných
slov do nárečovej lexikálnej bázy a taktiež spôsoby realizácie
rusínsko-slovenského bilingvizmu v každodennej komunikácii. V
záujme presnejšieho vyčlenenia diferenčných javov, najmä v
lexikálnej sfére, prácu sme doplnili o analýzu ankety realizovanú
medzi mladou a strednou generáciou. Vyhodnotené výsledky prvej
časti ankety približujú mieru používania rusínskeho a slovenského
jazyka v konkrétnych situáciách. Druhá časť ankety je obrazom miery
zastúpenia hlavne východoslovenských nárečových, ale aj slovenských
spisovných, foriem v prejave respondentov a ich adaptácie do do
rusínskeho nárečia sledovaných obcí. V praktickej časti sa
zameriavame aj na problematiku bilingvizmu v rusínskojazyčnom
prostredí a na spôsoby jeho realizácie v každodennej komunikácii.
Pri analýze v praktickej časti sa opierame o dialektologický atlas
Vasiľa Lattu.
Predkladaná práca pod názvom Русиньскый діалект улічско-убляньской долины на зачатку 21. стороча (Rusínske nárečie uličsko-ublianskej doliny na začiatku 21. storočia) opisuje aktuálny obraz nárečia v porovnaní troch generácií so zameraním na používanie miestnej a cudzojazyčnej lexiky v každodennom prejave jednotlivých generačných skupín. V práci poukazujeme na princípy ako funguje preberanie slov do jazykovej bázy dialektu v bilingválnom prostredí a realizácia konkrétnych bilingválnych znakov v každodennej komunikácii.
Diplomová práca je rozdelená na dve základné časti: teoretickú a praktickú. V úvode práce približujeme nárečovú oblasť, ktorej v práci venujeme pozoosť, a približujeme metódy a ciele našej práce. Prvú kapitolu teoretickej časti Aktuálna situácia v oblasti rusínskeho jazyka a jeho dialektov delíme na tri podkapitoly.
V prvej podkapitole (Problematika rusínskych dialektov v odboých prácach významných jazykovedcov) sa zaoberáme riešením danej problematiky v prácach významných dialektológov a lingvistov, pričom v krátkosti podávame ich biografiu a názory na rusínske dialekty.
Úlohou druhej podkapitoly (Klasifikácia karpatských dialektov) je charakterizovať karpatské rusínske dialekty, ktoré podľa Juraja Vaňka členíme na západné a východné. V jednotlivých dialektoch zdôrazňujeme ich základné črty.
Poslednou podkapitolou teoretickej časti je aktuálna situácia v rusínskom jazyku na začiatku 21. storočia (Aktuálna situácia v oblasti rusínskeho jazyka a dialektov). V podkapitole sumarizujeme vývoj rusínskeho spisovného jazyka po roku 1989 a aktuálne tendencie v oblasti jeho napredovania.
V samostatnej kapitole (Nárečie uličsko-ublianskej doliny v kontexte východných rusínskych dialektov) vydeľujeme a charakterizujeme užské a východozemplínske nárečie vyčlenené Georgijom Gerovským spolu s ďalšími šiestimi nárečiami rusínskeho jazyka.
Praktickú časť našej práce tvorí jedna hlavná kapitola (Súčasná vnútroetnická jazyková situácia v sledovanej oblasti na základe audio nahrávok a ankety), v ktorej popisujeme a charakterizujeme náš výskum.
Prvú podkapitolu tvorí analýza zaznamenaných nárečových nahrávok (Analýza súčasnej jazykovej situácie na základe audio nahrávok), ktorú delíme na jednotlivé generácie a popisujeme v nich špecifické javy vyskytujúce sa u našich komunikantov. Sledujeme akým spôsobom sú do lexikálnej bázy preberané slová z iných jazykov, ako často komunikanti realizujú slovné výpožičky, ako sa slova adaptujú a či sú správne transformované – morfologicky a fonologicky – do dialektu.
Druhú podkapitolu tvorí rozbor uskutočnenej ankety (Analýza rozsahu používania jazyka a spôsobu jeho zapisovania v uličsko-ublianskej doline v súčasnosti), ktorú delíme na dve časti. Výsledky prvej sú vyjadrené na príslušných grafoch zodpovedajúcich predkladaným otázkam so slovným komentárom ku každému grafu. Výsledky druhej časti ankety, ktorá pozostávala z prekladu viet zo slovenského do rusínskeho jazyka, máme v práci vyčlenené samostatne po jednotlivých vetách, so slovným komentárom, uvádzajúc v ňom svojráznosti zapisovania vlastného nárečového prejavu. Vymedzujeme tu spoločné tendencie pri zapisovaní a pre ozrejmenie uvádzame časť prekladov našich respondentov. V prekladoch si všímame či respondenti poznajú, a ak áno, tak akým spôsobom zapíšu staršie ekvivalenty slov.
Tretiu podkapitolu tvorí problematika rusínsko-slovenského bilingvizmu (Rusínsko-slovenský bilingvizmus) ako syntéza oboch výskumov, reflektovaná na konkrétnych situáciách ovplyvnených rôznymi faktormi. V podkapitole definujeme pojem bilingvizmu a praktickú realizáciu jeho jednotlivých častí v rusínskom prostredí. Približujeme najčastejšie formy bilingválnej výchovy v dominantnom rusínskojazyčnom prostredí.
Kapitola venovaná výsledkom nám poskytuje priestor pre sumarizovanie získaných rezultátov a v závere predkladáme náš hodnotiaci pohľad na výsledky výskumu. Kľúčové slová:
Rusínske dialekty. Rusínsko-slovenský bilingvizmus. Karpatské dialekty. Rusínsky jazyk. Uličsko-ublianska dolina.
Predkladaná práca pod názvom Русиньскый діалект улічско-убляньской долины на зачатку 21. стороча (Rusínske nárečie uličsko-ublianskej doliny na začiatku 21. storočia) opisuje aktuálny obraz nárečia v porovnaní troch generácií so zameraním na používanie miestnej a cudzojazyčnej lexiky v každodennom prejave jednotlivých generačných skupín. V práci poukazujeme na princípy ako funguje preberanie slov do jazykovej bázy dialektu v bilingválnom prostredí a realizácia konkrétnych bilingválnych znakov v každodennej komunikácii.
Diplomová práca je rozdelená na dve základné časti: teoretickú a praktickú. V úvode práce približujeme nárečovú oblasť, ktorej v práci venujeme pozoosť, a približujeme metódy a ciele našej práce. Prvú kapitolu teoretickej časti Aktuálna situácia v oblasti rusínskeho jazyka a jeho dialektov delíme na tri podkapitoly.
V prvej podkapitole (Problematika rusínskych dialektov v odboých prácach významných jazykovedcov) sa zaoberáme riešením danej problematiky v prácach významných dialektológov a lingvistov, pričom v krátkosti podávame ich biografiu a názory na rusínske dialekty.
Úlohou druhej podkapitoly (Klasifikácia karpatských dialektov) je charakterizovať karpatské rusínske dialekty, ktoré podľa Juraja Vaňka členíme na západné a východné. V jednotlivých dialektoch zdôrazňujeme ich základné črty.
Poslednou podkapitolou teoretickej časti je aktuálna situácia v rusínskom jazyku na začiatku 21. storočia (Aktuálna situácia v oblasti rusínskeho jazyka a dialektov). V podkapitole sumarizujeme vývoj rusínskeho spisovného jazyka po roku 1989 a aktuálne tendencie v oblasti jeho napredovania.
V samostatnej kapitole (Nárečie uličsko-ublianskej doliny v kontexte východných rusínskych dialektov) vydeľujeme a charakterizujeme užské a východozemplínske nárečie vyčlenené Georgijom Gerovským spolu s ďalšími šiestimi nárečiami rusínskeho jazyka.
Praktickú časť našej práce tvorí jedna hlavná kapitola (Súčasná vnútroetnická jazyková situácia v sledovanej oblasti na základe audio nahrávok a ankety), v ktorej popisujeme a charakterizujeme náš výskum.
Prvú podkapitolu tvorí analýza zaznamenaných nárečových nahrávok (Analýza súčasnej jazykovej situácie na základe audio nahrávok), ktorú delíme na jednotlivé generácie a popisujeme v nich špecifické javy vyskytujúce sa u našich komunikantov. Sledujeme akým spôsobom sú do lexikálnej bázy preberané slová z iných jazykov, ako často komunikanti realizujú slovné výpožičky, ako sa slova adaptujú a či sú správne transformované – morfologicky a fonologicky – do dialektu.
Druhú podkapitolu tvorí rozbor uskutočnenej ankety (Analýza rozsahu používania jazyka a spôsobu jeho zapisovania v uličsko-ublianskej doline v súčasnosti), ktorú delíme na dve časti. Výsledky prvej sú vyjadrené na príslušných grafoch zodpovedajúcich predkladaným otázkam so slovným komentárom ku každému grafu. Výsledky druhej časti ankety, ktorá pozostávala z prekladu viet zo slovenského do rusínskeho jazyka, máme v práci vyčlenené samostatne po jednotlivých vetách, so slovným komentárom, uvádzajúc v ňom svojráznosti zapisovania vlastného nárečového prejavu. Vymedzujeme tu spoločné tendencie pri zapisovaní a pre ozrejmenie uvádzame časť prekladov našich respondentov. V prekladoch si všímame či respondenti poznajú, a ak áno, tak akým spôsobom zapíšu staršie ekvivalenty slov.
Tretiu podkapitolu tvorí problematika rusínsko-slovenského bilingvizmu (Rusínsko-slovenský bilingvizmus) ako syntéza oboch výskumov, reflektovaná na konkrétnych situáciách ovplyvnených rôznymi faktormi. V podkapitole definujeme pojem bilingvizmu a praktickú realizáciu jeho jednotlivých častí v rusínskom prostredí. Približujeme najčastejšie formy bilingválnej výchovy v dominantnom rusínskojazyčnom prostredí.
Kapitola venovaná výsledkom nám poskytuje priestor pre sumarizovanie získaných rezultátov a v závere predkladáme náš hodnotiaci pohľad na výsledky výskumu. Kľúčové slová:
Rusínske dialekty. Rusínsko-slovenský bilingvizmus. Karpatské dialekty. Rusínsky jazyk. Uličsko-ublianska dolina.